GN Hromozvody logo Pôsobíme po celom západnom Slovensku
NAPIŠTE NÁM

O HROME

Hrom je doprovodný efekt samotného pretnutia blesku vzduchom. Vysoká teplota blesku zahreje aj vzduch počas cesty blesku. Zahiaty vzduch sa prudko rozpína a vyvoláva nárazové vlny, které potom počujeme ako hrom.

Čím je blesk dlhší a mohutnejší, tým je aj zvuk hromu výraznejší a dlhší. Vďaka hromu sa dá aj približne určiť vzdialenosť búrky od miesta pozorovatela a poslucháča. Rýchlosť zvuku vo voľnej atmosfére je približne 340 m/s, zvuk hromu prejde teda zhruba 1 kilometr približne za 3 vteřiny. Svetlo blesku sa v atmosfére šíri rýchlosťou veľmi blízkou rychlosti svetla vo vákuu, čiže je viditelná prakticky okamžite, jeho zvukový doprovod v podobe hromu má oproti svetlu mnohonásobné dopravné oneskorenie dané relativne pomalou rychlosťou šírenia zvuku v atmosfére.

O BLESKU

Prvý proces pri vzniku blesku je silná separáccia pozitivnych a negativnych nábojov v mraku alebo vzduchu. Mechanizmus procesu je stále objektom výzkumu, ale jedna široko akceptovaná teoria je polarizačný mechanizmus. Tento mechanizmus má 2 složky: prvá je, že padajúce kvapky ladu a dažďa sa elektricky polarizujú behom prechodu prírodným elektrickým polom atmosféry, a druhá je, že zrážajúce sa ľadové častice sa nabíjaju elektrostatickou indukciou. Po nabití častíc ľadu alebo kvapek akýmkoľvek mechanizmom, práca sa koná, keď protikladné náboje sú oddelené a energia je uložená v elektrických poliach medzi nimi. Kladne nabité kryštály majú tendenciu stúpať hore a vytvárajú kladný náboj vrcholu mraku a záporne nabité kryštály a krúpy padaju do stredných a spodných vrstiev mraku, čím vzniká oblasť so záporným nábojom. V tejto fázi môže vzniknúť blesk medzi dvoma mrakmi. Blesk medzi mrakom a zemou je menej častý. Kupovité mraky („kumulonimbuz“), které neprodukujú dosť ľadových kryštálov, obvykle niesu  to vytvorit dosť nábojovej separácie pre vznik blesku.

Blesk se môže vyskytnúť tiež v mrakoch z popolu pri sopečných erupciách alebo môže byť spôsobený silnými lesnými požiarmi, ktoré vyprodukujú dostatočné množstvo prachu pre tvorbu statického náboja.

Negativný blesk

Blesk obvykle vzniká, keď neviditeľný negativne nabitý impulz z krokového kanálu je vyslaný z mraku. Ked‘sa to stane, pozitivne nabitý krokový kanál je obvykle vyslaný z pozitivne nabitej zeme alebo mraku. Keď se 2 kanály stretnú, elektrický prúd značne vzrastie. Oblasť vysokého prúdu rozširuje spätne pozitivny krokový kanál do mraku. Tento „spätný impulz“ tvorí najjasnejšia časť výboja a je to časť, ktorá je naozaj viditeľná. Väčšina bleskových výbojov trvá obvykle asi štvrtinu sekundy. Niekedy niekoľko výbojov prechádza hore a dolu rovnakým kanálom, spôsobujúc efekt blikania. Hrom vzniká, keď výboj rychlo zahreje vodiaci kanál a vznikne rázová vlna.

Tento typ blesku se nazýva negatívny blesk pre vybitie negativneho náboja z mraku a zahrňuje cez 95% všetkých bleskov.

Pozitívny blesk

Pozitívny blesk tvorí menej než 5% všetkých bleskov. Vyskytuje sa, keď sa krokový vodič formuje pri pozitivne nabitých vrcholoch mrakov s tým dôsledkom, že negativne nabitá proudnica je vyslaná zo zeme. Celkovým efektom je vybitie pozitívnych nábojov do zeme. Výskum vedený po objavu pozitívneho blesku v 70. rokoch 20. storočia ukázal, že pozitívny blesky sú typicky 6 - 10 krát silnejšie ako negativne blesky, trvajú asi 10 krát dlhšie a môžu uderiť niekoľko kilometrov od mraku. Behom pozitívneho blesku vzniká veľké množstvo rádiových vln o extrémne nízkej frekvencii a veľmi nízkej frekvencii.

Pozitívny blesk byl tiež videný ako spúšťa výskyt horných atmosférických bleskov. Vyskytuje sa častejšie v zimných búrkach a na konci búrky.

Aký blesk vlastne je?

Blesk je silný iba niekoľko málo centimetrov, ale každý meter žiari ako 1 milión žiaroviek s príkonom 100 W. Blesk je prejav elektrického náboja. Niekoho môže prekvapiť, že blesk až na malé výnimky mieri zo zeme do neba. Zlomok sekundy pred vlastným bleskom sa odohrá výboj z mraku na zem, ale je to okom nezachytiteľné.

Ako vzniká blesk?

Blesky majú svoj pôvod v búrkových bunkách, ktoré môžu dosiahnúť priemerne mnoho kilometrov. Vďaka nerovnomernému rozdeleniu ľadu a vody v mraku a ich prúdenie v mraku, vznikajú oblasti s pozitívnym a negatívnym nábojom. Akonáhle dôjde k veľkému rozdielu napätia, nasleduje elektrický výboj – blesk. Búrkové bunky sú aktívne maximálne 30 minút a vytvoria behom tohoto času dva až tri blesky každú minutu.

Aké sú druhy bleskov?

Blesk vzniká buď ako blesk mrak zem, medzi elektricky nabitým mrakom a zemou alebo ako blesk mezi dvoma alebo viac mrakmi alebo aj v rámci jedného mraku. Výboje mrak zem sú menej časté, než výboje medzi mrakmi.

Ako často uderí blesk?

Počet búkových dní za rok a počet úderov za rok na štvorcový kilometer sa líši region od regionu. V Slovenskej republike sa táto hodnota nejčastejšie vyskytuje v rozmedzí 2 až 4 úderov blesku na kilometer štvorcový. Celkový počet bleskov behom búrky dokáže nad územým SR prekročiť za deň hodnotu 50 000 bleskov.

NAPÍŠTE NÁM

Kontaktujte nás. Do 24 hodín sa Vám ozveme.

GN Hromozvody logo

Ing. Marek Chalmovanský
Streďanska 2617, 95503 Topolčany, Slovensko

tel.: +421 904 080 351 
gnhromozvody@gmail.com

Zaštiťuje:
RAM, spol. s.r.o.
Beřovice 15, 273 71 Zlonice, Česká Republika

IČ: 261 29 256, DIČ: CZ26129256