O HROME

Hrom je doprovodný efekt samotného pretnutia blesku vzduchom. Vysoká teplota blesku zahreje aj vzduch počas cesty blesku. Zahiaty vzduch sa prudko rozpína a vyvoláva nárazové vlny, které potom počujeme ako hrom.

Čím je blesk dlhší a mohutnejší, tým je aj zvuk hromu výraznejší a dlhší. Vďaka hromu sa dá aj približne určiť vzdialenosť búrky od miesta pozorovatela a poslucháča. Rýchlosť zvuku vo voľnej atmosfére je približne 340 m/s, zvuk hromu prejde teda zhruba 1 kilometr približne za 3 vteřiny. Svetlo blesku sa v atmosfére šíri rýchlosťou veľmi blízkou rychlosti svetla vo vákuu, čiže je viditelná prakticky okamžite, jeho zvukový doprovod v podobe hromu má oproti svetlu mnohonásobné dopravné oneskorenie dané relativne pomalou rychlosťou šírenia zvuku v atmosfére.

O BLESKU

Prvý proces pri vzniku blesku je silná separáccia pozitivnych a negativnych nábojov v mraku alebo vzduchu. Mechanizmus procesu je stále objektom výzkumu, ale jedna široko akceptovaná teoria je polarizačný mechanizmus. Tento mechanizmus má 2 složky: prvá je, že padajúce kvapky ladu a dažďa sa elektricky polarizujú behom prechodu prírodným elektrickým polom atmosféry, a druhá je, že zrážajúce sa ľadové častice sa nabíjaju elektrostatickou indukciou. Po nabití častíc ľadu alebo kvapek akýmkoľvek mechanizmom, práca sa koná, keď protikladné náboje sú oddelené a energia je uložená v elektrických poliach medzi nimi. Kladne nabité kryštály majú tendenciu stúpať hore a vytvárajú kladný náboj vrcholu mraku a záporne nabité kryštály a krúpy padaju do stredných a spodných vrstiev mraku, čím vzniká oblasť so záporným nábojom. V tejto fázi môže vzniknúť blesk medzi dvoma mrakmi. Blesk medzi mrakom a zemou je menej častý. Kupovité mraky („kumulonimbuz“), které neprodukujú dosť ľadových kryštálov, obvykle niesu  to vytvorit dosť nábojovej separácie pre vznik blesku.

Blesk se môže vyskytnúť tiež v mrakoch z popolu pri sopečných erupciách alebo môže byť spôsobený silnými lesnými požiarmi, ktoré vyprodukujú dostatočné množstvo prachu pre tvorbu statického náboja.

Negativný blesk

Blesk obvykle vzniká, keď neviditeľný negativne nabitý impulz z krokového kanálu je vyslaný z mraku. Ked‘sa to stane, pozitivne nabitý krokový kanál je obvykle vyslaný z pozitivne nabitej zeme alebo mraku. Keď se 2 kanály stretnú, elektrický prúd značne vzrastie. Oblasť vysokého prúdu rozširuje spätne pozitivny krokový kanál do mraku. Tento „spätný impulz“ tvorí najjasnejšia časť výboja a je to časť, ktorá je naozaj viditeľná. Väčšina bleskových výbojov trvá obvykle asi štvrtinu sekundy. Niekedy niekoľko výbojov prechádza hore a dolu rovnakým kanálom, spôsobujúc efekt blikania. Hrom vzniká, keď výboj rychlo zahreje vodiaci kanál a vznikne rázová vlna.

Tento typ blesku se nazýva negatívny blesk pre vybitie negativneho náboja z mraku a zahrňuje cez 95% všetkých bleskov.

Pozitívny blesk

Pozitívny blesk tvorí menej než 5% všetkých bleskov. Vyskytuje sa, keď sa krokový vodič formuje pri pozitivne nabitých vrcholoch mrakov s tým dôsledkom, že negativne nabitá proudnica je vyslaná zo zeme. Celkovým efektom je vybitie pozitívnych nábojov do zeme. Výskum vedený po objavu pozitívneho blesku v 70. rokoch 20. storočia ukázal, že pozitívny blesky sú typicky 6 - 10 krát silnejšie ako negativne blesky, trvajú asi 10 krát dlhšie a môžu uderiť niekoľko kilometrov od mraku. Behom pozitívneho blesku vzniká veľké množstvo rádiových vln o extrémne nízkej frekvencii a veľmi nízkej frekvencii.

Pozitívny blesk byl tiež videný ako spúšťa výskyt horných atmosférických bleskov. Vyskytuje sa častejšie v zimných búrkach a na konci búrky.

Aký blesk vlastne je?

Blesk je silný iba niekoľko málo centimetrov, ale každý meter žiari ako 1 milión žiaroviek s príkonom 100 W. Blesk je prejav elektrického náboja. Niekoho môže prekvapiť, že blesk až na malé výnimky mieri zo zeme do neba. Zlomok sekundy pred vlastným bleskom sa odohrá výboj z mraku na zem, ale je to okom nezachytiteľné.

Ako vzniká blesk?

Blesky majú svoj pôvod v búrkových bunkách, ktoré môžu dosiahnúť priemerne mnoho kilometrov. Vďaka nerovnomernému rozdeleniu ľadu a vody v mraku a ich prúdenie v mraku, vznikajú oblasti s pozitívnym a negatívnym nábojom. Akonáhle dôjde k veľkému rozdielu napätia, nasleduje elektrický výboj – blesk. Búrkové bunky sú aktívne maximálne 30 minút a vytvoria behom tohoto času dva až tri blesky každú minutu.

Aké sú druhy bleskov?

Blesk vzniká buď ako blesk mrak zem, medzi elektricky nabitým mrakom a zemou alebo ako blesk mezi dvoma alebo viac mrakmi alebo aj v rámci jedného mraku. Výboje mrak zem sú menej časté, než výboje medzi mrakmi.

Ako často uderí blesk?

Počet búkových dní za rok a počet úderov za rok na štvorcový kilometer sa líši region od regionu. V Slovenskej republike sa táto hodnota nejčastejšie vyskytuje v rozmedzí 2 až 4 úderov blesku na kilometer štvorcový. Celkový počet bleskov behom búrky dokáže nad územým SR prekročiť za deň hodnotu 50 000 bleskov.